Obsah

Daniel Maróthy (1825 Mašková  - 1878 Ľuboreč)

Evanjelický farár, štúrovský básnik (VRAHOBOR)

Po ukončení teologickej fakulty v Bratislave pôsobil ako ev. farár v Banskej Štiavnici, v Závade, v Krupine a nasledy v Ľuboreči kde zomrel a je tam i pochovaný. Už počas štúdií písal básne s ľúbostnou a neskoršie s vlasteneckou tématikou. Básne uverejňoval pod pseudonymom Danko Maškovski Najznámejšia je cyklická báseň "Dvojaká ľúbosť" venovaná svojej prvej manželke Karolíne Hudecovej. 

Otec známej slovenskej spisovateľky Eleny Maróthy Šoltésovej (1855-1939). 

 

Koloman Banšel (1850 Točnica - 1887 Lučenec)

Evanjelický farár, litarárna osobnosť Novohradu.

Po maturite na revúckom gymnáziu študoval evan. teológiu na prešovskej akadémii kde literárne spolupracoval s Pavlom Orságom Hviezdoslavom. 

Ako kaplán pôsobil v Samsonháze (Maďarsko), neskôr ako farár vo Veľkom Lome a v Maškovej. 

V jeho poézii zazneli subjektívne témy "slobody a lásky". Významná je jeho zbierka "Túhy mladosti".Po záchvate depresie sa v r. 1887 zastrelil v Lučenci, kde je aj pochovaný. 

Na miestnom cintoríne sú pochovaní jeho rodičia a súrodenci. 

 

Ján Maróthy (1814 Mašková - 1864 České Brezovo) 

Sstarší brat Daniela Maróthyho, Študoval v Miškovci, na lýceu v Levoči a Bratislave. Istý čas pôsobil v Malých Zlievcach, potom ako diakon v Lučenci. V roku 1843 odišiel z Lučenca do Českého Brezova, kde pôsobil až do smrti.

Tvoril na rozhraní klasicizmu a romantizmu.  Vzorom mu bola poézia Jána Kollára a Hollého. Básne uverejňoval vo všetkých dobových časopisoch a almanacoch (Zora, Hronka, Plody, Květy, ..). Väčšiu pozornosť si zasluhujú jeho balady (Hyneka Slávka, Snoubenci, Sňatek na hrobem), u ktorých sa pokúšal o baladiskú interpretáciu  historických udalosťí. 

 

Martin Maróthy (1783 - 1854)

- od r. 1819 učiteľ v Maškovej, 

- zostavil náčet dejín novohradského seniorátu,

- publikoval články v Štúrovksých Slovenských národných novinách, 

 

Július Janko - teológ (1908 Mašková - 1975 Bratislava)

Bol synom ev. učiteľa. Úspešne zmaturoval na gymnáziu v Lučenci. Vnútorné pohnútky ho viedli na Teologickú vysokú školu v Bratislve. Bol kaplánom v Liptovskej porúbke, farárom vo Veľkom Krtíši, v Senci, v Bratisleve, v Bratisleve -Rači.

Vynikajúci znalec hebrejčiny, zúčastnil na preklade Starej zmluvy, 

V r. 1944 - ThDr., 1950 - doc. 1969 - profesor teológie.

Operná speváčka Edita Grúberová povedala:  - Keby nebolo ev. farára Dr. Júliusa Janka, ktorý si všimol u mňa talent, keď som spievala v kostole a povedal mi:" Ty musíš byť opernou speváčkou" .... farár Janko bol akoby mojím druhým otcom. Mal pekný hlas, hral na klavíri a na čele a učil ma bezplatne. 

 

Július Kokavec (7.8.1931 Lupoč - 9.12.1989 Dolný Kubín)

Novinár, prekladateľ, ktorý od tretieho roku svojho života žil, vyrástol a pôsobil v Maškovej. Základnú školu vychodil v Tomášovciach. Matutitu získal na textilenj priemyslovke v Liberci, ale vzťah k literatúre bol silnejší a úspešne ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde sa venoval slovenčine a ukrajinčine. Po ukončení štúdií pracoval ako redaktor v Smene a v Našom Vojsku. Preložil nieekoľko kníh poézie. Najhodnotnejší je preklad básní od ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka - Dumy moje (1959) a tiež ukrajinského básnika Slosiuru"Tak nikto neľúbil".

Písal i básne svoje, ktoré uverejňoval pod pseudonymom Ivan Vrsáč (Vrsáč - vrch nad Maškovou). 

Telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne.v Maškovej. 

Karol Dedinský (1818 - 1975 Mašková)

Ev. farár, ktorý pôsobil v Maškovej v r. 1842 - 1875. 

Na miestnom cintoríne má pomník.